Len čo zatvoríme oči a ponoríme sa do spánku, s naším telom sa začnú diať takmer zázraky. Nehovoríme pritom o duchoch, levitácii ani o astrálnom cestovaní, ale o celkom bežných pravidelných procesoch, ktoré začínajú pracovať, len čo sa na oblohe objaví mesiac.
Už samotný spánok je hotová veda. Ak k tomu prirátame účinky Mesiaca na ľudské telo, máme vedy hneď dve. Pre naše zdravie a a psychickú pohodu sa však oplatí orientovať sa v nich aspoň trochu.
Pri pohľade na spiaceho človeka sa to možno nezdá, ale spánok je aktívny proces, ktorý je riadený chemicky i elektricky. Výskum za pomoci EEG odhalil, že aktivita mozgu sa počas spánku prezentuje dvoma základnými typmi činnosti – synchronizovanou a desynchronizovanou. Synchronizovaná činnosť sa pritom prejavuje iba počas spánku, pričom rôzne stavy synchrónie neurónov majú na svedomí rôzne spánkové štádia. Výskum EF sa podarilo identifikovať štyri : prvé, ľahšie štádium, nastáva skoro po tom, čo človek začína strácať vedomie. Typické je veľmi krátkym prechodom k nasledujúcim štádiám. Občas sa tu tiež stretávame s tzv. hypnogogickou obrazotvornosťou, teda s ľahkými mentálnymi víziami hviezd, farieb a rôznych geometrických vnemov. Stále sa môžeme ľahko zobudiť. Po niekoľkých minútach sa mozog dostáva do druhého štádia, keď si už môžeme byť istí, že nočný spánok sa začal a už sa nepreruší. Toto štádium trvá približne 10 – 20 minút. Ďalšie tretie ako aj štvrté štádium, sa už považuje za hlboký spánok. Asi po 75-80 minútach začne telo prejavovať známky presunu do posledného štádia, ktoré nazývame snový spánok. Oči pod viečkami sa nám začnú pohybovať a vnútri mysle sa ponárame do stavu snívania. Snový spánok je najnestabilnejšie štádium – asi preto sa z neho najprirodzenejšie zobúdzame. Cyklus sa každých 90 minút opakuje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára