Topoľovka, slezová ruža alebo aj záhradný slez je tradičnou kvetinou vidieckych záhrad. Táto trvalka sa najčastejšie pestuje ako dvojročná rastlina. Pestovali ju už v antickom Ríme, kde ju pridávali do krúpovej polievky a do plnky pečených prasiatok. Používala sa nielen na liečebné účely a v kozmetike (ako prísada do mydla), ale aj ako zelenina a voľakedy sa z nej vyrábali aj cukrovinky, tzv. „j ajbišové bonbóny“ hubovitého vzhľadu a chuti. Nálev z kvetov a listov poskytuje úľavu pri ústnych vriedkoch a používa sa aj na ochladzovanie spálenej pokožky na tvári.
Čaj z čerstvých alebo sušených kvetov a listov je dobrým prostriedkom proti kašľu a bronchitíde, pomáha pri ľadvinových a močových zápaloch. Má mierne preháňacie účinky a jeho pitie pomáha pri zápaloch tráviaceho traktu. Z koreňov sa získavajú slizové látky do sirupov proti kašľu. Topoľovka má upokojujúce účinky a uľahčuje vykašliavanie. Čerstvé sparené listy a kvety liečia pľúcne a črevné ťažkosti. Pri zápaloch a zažívacích ťažkostiach sa korene pokrájajú na plátky, povaria a pripraví sa z nich teplý obklad. Korene sa používajú čerstvé i sušené, najviac účinných látok majú pri zbere v čase zimného odpočinku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára